Blížia sa tradičné novembrové sviatky – Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Oba tieto sviatky charakterizuje spomínanie na našich blízkych zomrelých a s ním spojené navštevovanie cintorínov, zapaľovanie sviečok a tiež zdobenie hrobov kvetmi. Aj keď si na svojich blízkych spomíname častejšie, počas Dušičiek je to o to intenzívnejšie.
Ako sa slávili Dušičky v minulosti?
Tieto sviatky sú pre kresťanov jedny z najdôležitejších, avšak zvyky, ktoré sú tradične spájané s dušičkovým obdobím vychádzajú už z predkresťanských čias. V minulosti sa za sprostredkovateľov medzi dušami zomrelých a živými ľuďmi považovali stromy a rastliny, a aj preto sa na hroby zapichovali prúty a kládli vetvičky, respektíve často sa pri hroboch sadili stromy. Pálenie sviečok, ktoré je tiež jednou z tradícií, je starý zvyk, ktorý symbolizuje večné svetlo svietiace dušiam veriacich. V súčasnosti je tiež typické zdobenie hrobov kvetinami, ktorému predchádzal zvyk hroby vyčistiť, obložiť zelenými trsmi trávy, machom, alebo čečinou. Typické kladenie vencov a kvetinová výzdoba, ako ich poznáme dnes, sa rozšírili až v 1. polovici 20. storočia.
Nerobme z cintorínov skládky
V poslednom čase sa čoraz viac upozorňuje aj na zvýšené množstvo odpadu, spojené so sviatkami Všetkých svätých a Pamiatkou zosnulých. Bohužiaľ vo väčšine prípadov tento odpad končí namiesto recyklácie „pochovaný“ na skládkach odpadu. Z umelých sviečok, vencov a kvetov vzniká tisíce ton vyhodených surovín, ktoré mohli byť opätovne premenené na sklo, plasty, či kompost.
Tohtoročné sviatky budú znova spojené s pandémiou koronavírusu, ktorá opäť môže ovplyvniť prežívanie týchto sviatkov. Kým minulý rok sme Dušičky slávili v obmedzenom režime, kvôli opatreniam, tento rok je zatiaľ stále otázny. Skúsme sa však pri ich prežívaní vrátiť k ich podstate, zaspomínajme si na našich milovaných a namiesto niekoľkých plastových kahancov a umelých vencov zapáľme na hrobe jednu sviečku a ozdobme ho jednoduchými živými kvetmi.